Staroba
Tu starobu ktorú máme jedného dňa pochováme .Nebude nám ničiť kosti, dávať lieky od bolesti. Aj oči si podmanila, ba aj zuby vylomila, vlasy si nám vybielila a aj vrásky urobila. A všade sa s nami vlečie , nikto jej už neutečie. Staroba je jak zlostná mať ,učí všetkých poslúchať. Tamto nejedz ,nefajči, nemiluj a netanči. A my život radi máme občas ju aj prekonáme , zatančime , zacvičíme. Už je toho ozaj veľa barly si o nás opiera ,už zábavy bolo dosť už je všetko minulosť. Pobaľte si svoje tašky, život je už pre vás ťažký. Už ste si svoje prežili, najvyšší čas aby ste sa modlili.